Úprimné povedané, keď Zuzana Čaputová ohlásila svoju kandidatúru, nedávala som jej veľké šance. Skôr som bola toho názoru, že cieľom je zviditelniť stranu Progresívne Slovensko. Nie, že by mi prišla nevhodná, ale jej poznatelnosť na takýto mandát nebola až tak veľká a takisto nekandidovala ako jediná. Keď sa spojí viacero priaznivých faktorov s dávkou šťastia aj motyka môže vystreliť ako tomu bolo v tomto prípade.
Za hlavné ingrediencie kampane Zuzany Čaputovej považujem autenticitu a schopnosť s ochotou diskutovať. Autenticita sa nedá naučiť. Musíte konať tak, ako myslíte a hovoríte a ľudia vám to musia veriť. Autenticita predáva.
Mala za sebou príbeh, kedy sa postavila na stranu slabších a bolo to uveriteľné, ako právnička má predstavu o fungovaní štátu a aj kompetenciách prezidenta. Na základe toho potom vie, čo môže a nemôže zmeniť. A takisto v spoločnosti vládli nálady, ktoré sadli k jej životnému príbehu. Ľudia mali pocit nespravodlivosti a ona s ňou už dávno predtým úspešne bojovala a zobrala si ju ako svoju tému, s ktorou kandidovala. A na základe toho môžme kampaň hodnotiť ako úprimnú a autentickú.
Životný príbeh a spoločenské udalosti si asi nenaplánujete, ale diskutovať sa naučiť dá a je to veľmi užitočná schopnosť na všetkých úrovniach politiky. Pretože politika je hľadanie konsenzu. Takže poďme si o tom povedať viac.
Ako diskutovať
Pre politika je dôležitý kvalitný obsah a forma jeho vystupovania na verejnosti. Kde sa dá naučiť takýmto schopnostiam? Jednou z organizácií,
ktoré sa venujú argumentácií, kritickému mysleniu a verejnému vystupovaniu je Slovenská debatná asociácia.
Bližšie si teraz rozoberme najdôležitejší aspekt, ktorým je schopnosť kvalitne argumentovať.
Zloženie argumentu
Kvalitný argument by mal mať jasne zadefinovanú štruktúru, ktorá nie je náhodná. Každý dobrý argument by mal obsahovať nasledujúce časti:
- tvrdenie
- vysvetlenie
- dôkaz
Tvrdenie by mala byť ľahko uchopiteľná celková myšlienka argumentu, ktorú chceme odprezentovať v našom argumente. Vysvetlenie, najdôležitejšia časť argumentu, pomocou mentálneho procesu logiky, indukcie a dedukcie sa snaží hlbšie rozviesť tvrdenie a podať dôsledné vysvetlenie problému. Dôkaz by mal zasadiť celé vysvetlenie argumentu do reálneho sveta. Môže poukázať na podobné príklady z minulosti, relevantné štatistiky (nie na základe osobnej skúsenosti), niečo všeobecne známe.
Pozrime sa teraz na praktický príklad. V súčastnosti sa diskutuje o zvyšovaní minimálnej mzdy. Jedným z argumentov proti zvyšovaniu minimálnej mzdy môže byť: Zvyšovanie minimálnej mzdy je nebezpečné pre samotných zamestnancov (tvrdenie).
Niektoré podniky počítajú s určitým, ročným rozpočtom a keď zvyšujeme minimálnu mzdu, tak im zvyšujeme náklady. Na to, aby si udržali svoju stabilnú ziskovosť môžu sa rozhodnúť tento problém zvyšujúcich nákladov vyriešiť prepúšťaním niektorých zamestnancov. Paradoxne, tým ktorým toto opatrenie má pomôcť, teda nízko príjmovým zamestnancom, tak im nakoniec ich prácu môže zobrať (vysvetlenie).
V súčastnosti bolo v médiách upozorňované na spomenuté negatívne javy napríklad tu a tu. A v minulosti tu. Z tohto dôvodu je zvyšovanie minimálnej mzdy nebezpečné pre samotných zamestnancov (dôkaz).
Diskusia ako kľúč k úspechu
V diskusii je možné prezentovať skupinu argumentov. V ideálnom prípade budú argumenty v skupine vyznávať rovnakú hodnotu (hodnotová diskusia), s ktorou sa môžu ľudia ľahšie stotožniť. Túto hodnotu nazývame kritériom. Účelom kritéria je tiež zabezpečiť konzistentnosť v prezentovaných postojoch.
Napríklad kritériom v našom vzorovom argumente je “dobro pre pracujúcich”. Náš vzorový rečník by toto kritérium na začiatku diskusie otvorene odprezentoval, aby bolo od začiatku jasné o čomu ide (“ide nám o dobro pre pracujúcich”). Väčšina ľudí sa dokáže s touto hodnotou stotožniť.
Aký má však dobro pre pracujúcich súvis s naším vzorovým argumentom? Ak chceme zabezpečiť dobro pre pracujúcich musíme, predsa prijímať opatrenia, ktoré pracujúcim pomôžu.
Avšak ako z nášho vzorového argumentu vyplýva, zvýšenie minimálnej mzdy môže spôsobiť prepúšťanie najzraniteľnejších zamestnancov a teda spôsobí presný opak “dobra pre pracujúcich”. Teda náš argument dosiahol svoj cieľ (prostredníctvom kritéria), pretože ukázal, že zvýšenie minimálnej mzdy je zlé opatrenie.
Ak sa v diskusii podarí prezentovať viacero argumentov, s rovnakým kritériom (“ide o nám o dobro pre pracujúcich”), potom bude celá skupina argumentov pôsobiť presvedčivejšie. A o to predsa v diskusii ide, presvedčiť ľudí a získať ich srdcia (a volebné hlasy).
Čo to znamenalo v kampani Zuzany Čaputovej
Ak sa vrátime naspäť, k novozvolenej prezidentke, tak si môžeme všimnúť, že bola očividne dobre pripravená vo volebných diskusiách. Jednotlivé témy a argumenty k nim si so svojím štábom vopred pripravila. Všetkým bolo jasné aké hodnoty (kritéria argumentov) prezidentka zastáva.
Dôležitým faktorom bolo, že vo svojich argumentoch a prezentovaných postojoch bola konzistentná a autentická, čo nemôžeme povedať o jej oponentovi v druhom kole prezidentských volieb. Je možné, že jedným z významných faktorov, ktorý jej priniesol víťazstvo v druhom kole, bola práve konzistentnosť názorov v druhom kole či už hodnotová alebo argumentačná.
Autorkou blogu je Mgr. Silvia Tančinová.
Zdroj fotky: SME – MARKO ERD.
